Nie, neverím v komunistické ideály, ale som presvedčený, že ilúzia samospasiteľnosti viery vo voľný trh je istou cestou do skazy. Trh jednoducho musí byť regulovaný! Čím? Odkaspan style="color: black;">z na celý článok sa nachádza v komentári.span>n style="font-family: Arial; font-size: 14pt;">>

   V kapitalistických koncentračných táboroch Asus, Tesco, Shimano, Kes, Plus, LG-Philips, McDonalds a iných sú pracujúci kontrolovaní súkromnými fašistickými službami, ktoré dávajú pozor, aby nehovorili, nechodili na záchod, usmievali sa a plnili rekordmanskú pracovnú normu, za ktorú často nedostanú ani minimálnu mzdu, keď trebárs dobrovoľne odmietnu zostať v práci štyri hodiny na viac. Odklik na celý článok sa nachádza v komentári.strong>p>strong>g>

   Takmer všetko je v dnešnej dobe skrivené a prekrútené doslova v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania, pretože v deťoch cieľavedome rozvíja iba rozumový rozmer ich osobnosti, kým všetko ostatné je podradné a druhoradé!>an>an> span style="font-family: Arial; mso-ansi-language: SK;">n style="font-size: small; color: #000000;"> p>n>Odklik na celý článok sa nachádza v komentári. an style="font-family: Arial; mso-ansi-language: SK;">

strong> g> pan>n>

 p> /span>

   Kto má odvahu, môže si hneď na začiatku urobiť krátky, ale drsne pravdivý test kvality vlastnej osobnosti. Predstavte si teda, že ste majiteľom viacerých bytov, alebo nehnuteľností na lukratívnom mieste. S akým vnútorným postojom by ste ich prenajímali? Za A: S úmyslom čo najviac zarobiť? Za B: S úmyslom byť za primeranú protihodnotu nápomocný tým, ktorí nehnuteľnosť nevlastnia, alebo nemajú hotovosť na vlastný byt? Ak ste odpovedali A, ste v postate zlodej! Ak ste odpovedali B, ste čestný človek. pan>an style="font-family: Arial; color: black; mso-ansi-language: SK;">nt-size: small;">Odklik na celý článok sa nachádza v komentári.span style="font-family: Arial; font-size: 14pt;">

   Tragickým následkom zemetrasenia na Haiti sa mohlo  predísť, keby ľudstvo poznalo skutočné, hlboké, vnútorné, duchovné príčiny katastrof podobného druhu. Tie príčiny sú  dvojakého druhu.p>   Viac sa dozviete na:  

   Toto platí v plnej miere i o ľudskom utrpení, biede a strádaní. A hoci náš egoizmus nám umožňuje žiť v mylnej domnienke, že sa nás utrpenie iných ľudí v našom najbližšom, alebo vzdialenejšom okolí vôbec netýka, nie je to tak! Utrpenie druhých, ku ktorému sme boli necitliví a ľahostajní nakoniec časom predsa len príde až ku nám a bolestene siahne aj na nás samotných, pretože všetko na tejto zemi je naozaj veľmi úzko prepojené.

   Určite by sa o tom dalo napísať rozsiahle pojedanie, ale všetko toto sa dá vyjadriť i veľmi prostými a jednoduchými slovami:

   Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

   Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

   Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

   Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za  teba modliť.“

   Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

   Krava zabučí: „Myška, je mi ťa naozaj ľúto, ale nejde o moju kožu...“

   Myš sa vráti so sklopenou hlavou domou; odmietnutá teraz musí pasci čeliť sama.

   Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.

   Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

   Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom...

   Keď budeme teda nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíme si, že predsa nie je náš – zamyslime sa! Pokiaľ je niekto v nebezpečenstve, sme v ňom všetci! Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. Naše životy sú tkané spoločne! Pomáhajme si preto, vychádzajme si v ústrety a vzájomne sa podporujme, ako a kde len môžeme.

   M.Š. v spolupráci s www.poznanie.sk

   Hmotný svet a hmota samotná je niekedy naozaj veľmi zložito formovaná, ale skutočná Pravda o živote je prostá a jednoduchá. Jedine jej pochopenie nám však môže dať reálny kľúč k ovládnutiu hmoty a zároveň ukázať cestu k šťastnému životu na zemi.

   Aby sme to lepšie pochopili, predstavme si strom, ktorý má tisíce listov, nachádzajúcich sa na tisícoch drobných konárikoch. Tieto drobné konáriky rastú na hrubších konárikoch, tieto zase na ešte hrubších a tie nakoniec na hrubých nosných konároch, vychádzajúcich priamo z kmeňa.

   Všetka vonkajšia, mnohotisícová bezpočetnosť teda vychádza z jednoty – z jedného jediného kmeňa, v ktorom sa nachádza srdce stromu.

   No a presne takto isto je to aj s Pravdou, ktorá je nesmierne zložitá v mnohorakosti jej vonkajších, hrubo hmotných prejavov, ale jednoduchá, prostá a jednotná v jej samotnej podstate.

   Súčasný materialistický svet a súčasná materialistická veda si predsavzala hľadať poznanie prostredníctvom skúmania mnohorakých, vonkajších hmotných prejavov, čomu nemôže byť nikdy konca a čím nie je možné v nijakom prípade dospieť k samotnej podstate. Táto cesta hmotného poznávania nie je cestou k Pravde, ale naopak, slepou uličkou, v ktorej sa všetko úsilie ľudí o poznanie doslova rozplýva, triešti a zostáva iba na povrchu.

   Cesta k poznaniu skutočnej Pravdy vedie jedine cez pochopenie podstaty všetkých javov, cez pochopenie základných Zákonitostí, ktoré hýbu stvorením. Vedie k pomyselnému kmeňu stromu, z ktorého prúdi miazga do všetkých nespočetných konárov, konárikov a listov. A toto jadro, tento kmeň, čiže Pravda, na ktorej princípoch funguje stvorenie, je v skutočnosti jednoduchá a pochopiteľná každému. Stačí k tomu iba čistá, prostá a prirodzená, doslova detská citová otvorenosť presne tak, ako nám o tom hovoril kedysi Kristus. Práve toto je však pre ľudí v ich súčasnej, rozumovej  prekomplikovanosti asi tým najťažším.

   Vraví sa, že v kvapke vody je ukrytý celý vesmír. Inými slovami povedané, každá jednotlivosť vo stvorení povstala z jednej a tej istej Pravdy. Vo svojom otvorenom a čistom cite majú ľudia schopnosť Pravdu vycítiť a nahliadnuť, avšak iba vtedy, keď sa vnútorne stanú takými istými ako je Ona, čiže jednoduchými, prirodzenými a čistými.

   Ak to dokážeme,  v tom okamžiku dostávame do rúk kľúč k bráne pochopenia všetkých mnohorakých jednotlivostí vo stvorení, za ktorými sa predsa vždy skrýva jediná a tá istá Pravda, z ktorej všetko povstalo. Poznanie skutočnej Pravdy o stvorení je teda jedinou reálnou cestou k odhaleniu všetkých jeho tajomstiev a tým zároveň i cestou k neuveriteľným  možnostiam, o ktorých sa ľudstvu dneška doteraz ani len nesníva.

   Hľadajme teda ozajstnú Pravdu, ktorá jestvuje a ktorú je i napriek všetkým súčasným zmätkom predsa len na tejto zemi možné nájsť. Pravdu, ktorá je vo svojej prostote a jednoduchosti dostupná každému, iba že nie každý je ochotný vyvinúť intenzívne osobné úsilie k tomu, aby sa k nej dopracoval.

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Prečítajme si krátku osobnú výpoveď človeka, v ktorej  sa hovorí o tom, aké prežitie a aká skúsenosť mala pre neho, v jeho osobnom živote, ten najväčší význam. Možno tieto slová pomôžu aj nám ostatným:

   Z rôznych strán, či už v zamestnaní, v rodine, pri odpočinku, alebo hoci aj cestou po ulici, všade na nás útočí veľké množstvo nečistých, negatívnych a nedobrých myšlienkových foriem. Neustále vyvstávajú v našej mysli a človek, ktorý nevie absolútne nič o nevyhnutnosti udržiavania vlastných myšlienok čistými nevedomky a neraz bez zlého chcenia podáva ruku týmto temným prúdom. Vo svojej naivite a nevedomosti sa potom zapletá s temnotou a síce tak, že komunikuje a vnútorne sa zaoberá so spomínanými, nečistými myšlienkovými formami.

   A pri tom to vôbec nemusí byť zlý človek! Môže to byť neraz i človek veľmi dobrý, ktorý ale o týchto veciach nič nevie a netuší, že by mohli mať pre neho až taký veľký význam, nakoľko sa zvykne vravieť, že predsa na myšlienky clo neplatí. Žiaľ, opak je pravdou a ja osobne viem o čom hovorím, pretože sám som mal kedysi podobný názor.

   Ako bleskom z jasného neba a ako veľkým zjavením bolo však pre mňa krátke pravidlo, ktoré ma doslova citeľne vnútorne  oslobodilo od mnohej temnej záťaže. To pravidlo znie: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý. Tak založíte mier a budete šťastní.“

   Tieto prosté slová znamenali rozhodujúci obrat v mojom osobnom živote, pretože som si uvedomil, že ten, kto sa snaží dbať o čistotu a ušľachtilosť vlastného cítenia a myslenia, ten jednoducho nemôže inak, ako čisto a ušľachtilo jednať. Z nášho vnútra totiž vychádza všetko, čo robíme, čiže naše slová i skutky. Ak je teda naše vnútro čisté a dobré, bude potom automaticky takým i všetko ostatné, na čo siahneme.

   V tejto súvislosti som si neskôr, po výrazne pozitívnych zmenách v mojom osobnom živote, položil otázku: Čo by asi bolo zo mňa a so mnou dnes, keby som sa o tomto zlatom pravidle doteraz nedozvedel? Nechcem na to ani len pomyslieť.

   Bolo by to totiž so mnou asi tak, ako s mnohými inými ľuďmi, ktorí vo svojej nevedomosti podávajú ruky zlu a nečistote  vo svojich myšlienkach. Podľa Zákona tiaže sú potom tlačení týmto temným bremenom kamsi hlboko nadol, čo má samozrejme, bez toho, že by si to oni sami uvedomovali, veľmi negatívny vplyv na ich každodenný život a čo sa na ich veľké a nemilé prekvapenie v plnej miere prejaví a ukáže až po odložení pozemského tela, čiže po fyzickej smrti

   Obťažkaní temnom budú musieť potom klesnúť do temných úrovní, zodpovedajúcich ich rovnorodosti a to skutočne aj vtedy, keby i v mnohých iných veciach išlo o relatívne dobrých ľudí. O to väčšie by potom bolo ich utrpenie.

   Vedomosť o nutnosti udržiavania krbu svojich myšlienok čistým je naozaj niečím nesmierne cenným, hodnotným a schopným zmeniť náš život k lepšiemu. Táto znalosť by sa preto mala rozšíriť do povedomia celej spoločnosti. Ak by ju ľudia prijali a začali aplikovať vo svojom vlastnom, osobnom živote, určite by postupne dospeli k zlepšeniu jeho kvality, čo by sa následne prejavilo ich vyrovnanosťou, vnútorným pokojom a prežívaním životného šťastia.

   V celospoločenskom meradle by takáto pozitívna snaha mnohých jednotlivcov nakoniec zastavila všeobecný, morálny a mravný úpadok, sekundárne sa prejavujúci úpadkom ekonomiky a hospodárstva. Celá spoločnosť by potom konečne mohla postupne začať napredovať naozaj smerom nahor.

   Zostáva iba otázku, či prekomplikovaní ľudia súčasnej doby sú vôbec schopní prijať a uvedomiť si, že by východisko z ich osobných problémov i problémov celej spoločnosti mohlo byť až také jednoduché. V skutočnosti však také jednoduché naozaj je. Prečo to teda neskúsiť?

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Súčasná spoločnosť sa nachádza v nesmiernom úpadku. Môžeme si ho ilustrovať jedným, možno banálnym, ale výstižným príkladom, poukazujúcim na hlboký hodnotový prepad, ku ktorému došlo v pomerne krátkom časovom horizonte 10 –15 rokov.

   Keď sme sa totiž pred 10 – 15 rokmi spýtali nejakého malého dieťaťa, čo robí jeho otec, spravidla odpovedalo: Môj otec je murár, lekár, šofér, učiteľ a podobne. Inými slovami, zaoberá sa činnosťou, ktorou prináša do spoločnosti určité užitočné hodnoty.

   Keď však túto otázku položíme menším deťom dnes, mnohé z nich odpovedia: Môj otecko zarába peniažky. O čom to svedčí?

   O nesmierne hlbokom posune smerom nadol, v ktorom sa pre mnohých ľudí stáva nepodstatným vytváranie užitočných hodnôt pre spoločnosť, ale za jednu a jedinú hodnotu považujú iba peniaze. Peniaze, ktoré sa koniec koncov dajú získať aj inak, ako poctivou prácou. Len nech sú a nech ich dosť.

   Uvážme však, že ak sme takto hodnotovo hlboko posunuli smerom nadol v pomerne krátkom časovom rozmedzí 10 – 15 rokov, čo dokážu deti svojim pozorovacím talentom reflektovať v jednej jedinej výstižnej vete, ako hlboko asi duchovne upadlo ľudstvo v dlhšom časovom horizonte 30. 40. 50., alebo 70. rokov?

   Iba postupné zužovanie duševného obzoru, ktoré kráča ruka v ruke s takýmto katastrofálnym duchovným pádom nám neumožňuje vnímať jeho hroznú hĺbku. To je tiež dôvod, prečo mnohí ľudia odmietavo krútia hlavami, ak sa im začne niečo hovoriť o duchovnom úpadku.

   Väčšina z nich totiž spravidla vníma veci iba povrchne a preto, vidiac pred sebou najmodrenejšie autá, neobmedzené možnosti cestovať, krajšie bývanie, internet a iné technické vymoženosti a ešte mnoho iného, na základe trblietavého lesku týchto vonkajších vecí nie sú jednoducho ochotní pripustiť, že by to snáď mohlo byť až také zlé. Naopak, oproti minulosti sa im to javí ako pokrok.

   Ak sa však pozrieme na veci trošku hlbšie pod povrch, nemožno si nevšimnúť onen spomínaný, obrovský hodnotový prepad v každodenných medziľudských vzťahoch a to vo všetkých oblastiach života. Ľudia síce kedysi mali hmotne naozaj menej, ale boli oveľa srdečnejší, vzájomne ústretovejší a ochotní si pomôcť, jednoducho povedané, boli oveľa lepší. Za hmotný pokrok platíme príliš vysokú daň, ktorou je strata ľudskosti. Je potom naozaj takýto pokrok možné vôbec nazvať pokrokom?

   Áno, ľudská civilizácia budí pri povrchnom pohľade zdanie rozkvetu, ale vo svojom vnútri je zasiahnutá rozkladom, nadobúdajúcim doslova tragické rozmery. Naša civilizácia sa v skutku podobá nabielenej, honosnej a majestátne navonok pôsobiacej hrobke, ktorá je však vo svojom vnútri plná hniloby a najrôznejšej nečistoty.

   Tak napríklad konkrétne školstvo sa stalo iba bezduchým vymývaním mozgov informáciami, z ktorých sa v praktickom živote využije iba zlomok. Zdravotníctvo sa zvrhlo na tupé potláčanie dôsledkov, bez poznania skutočných príčin. Jeho osobitou kapitolou je farmaceutický priemysel, ktorého úlohou v skutočnosti nie je liečiť a vyliečiť, ale čo najdlhšie udržiavať pri živote potencionálnych klientov, ktorí sa nastavením na určitý druh udržiavacej „liečby“ stávajú istým zdrojom príjmov po celý ich ďalší život.

   Ale poďme ďalej: Bankovníctvo sa snaží bezpracne zarobiť čo najviac tým, že sa iným požičiavajú požičané peniaze. Podnikateľská sféra je skrivená snahou väčšiny takzvaných podnikateľov vyžmýkať zo svojich zamestnancov čo najväčší výkon za čo najmenej peňazí. Právne služby sa stali sofistikovaným zlodejstvom, kde sa namiesto službe pravde a spravodlivosti slúži tomu, kto viac zaplatí. A tak ďalej a tak ďalej. Pokrivené, znetvorené a základného rozmeru človečenstva sú v skutočnosti a vo svojej skrytej vnútornej podstate zbavené všetky odvetvia ľudskej činnosti. Takéto niečo je však istou cestou do záhuby.

   Ako teda zastaviť tento úpadok a nasmerovať spoločnosť nahor? Ja osobne vidím dve cesty. Prvou z nich je cesta osvieteného vládcu. Nie je tomu totiž tak dávno, kedy sa Tomáš Garique Masaryk snažil vybudovať spoločnosť na rešpektovaní Zákonov Božích. A ak odhliadneme od všetkých chýb, ktoré sa v danom období urobili, úplne rovnaké tendencie mal aj prvý Slovenský štát.

   Snažiť sa vybudovať spoločnosť na rešpektovaní Zákonov Božích! To je čosi nevídaného a v dnešnej dobe priam neuveriteľného! Žiaľ, odvtedy ľudstvo nesmierne hlboko duchovne upadlo, takže je skutočne otázkou, nakoľko reálnou je objavenie sa osvieteného vládcu v dnešnej dobe. Každopádne ale táto možnosť zostáva naďalej jednou z možností.

   Druhou, omnoho reálnejšou cestou je cesta zdola, spočívajúca v žití skutočných, pravých a budujúcich hodnôt, ako je spravodlivosť, česť, ľudskosť, srdečnosť, ústretovosť a snaha pomáhať iným. Jedine život v súlade s týmito hodnotami môže totiž, ako to jediné, zastaviť súčasný úpadok spoločnosti a nasmerovať ju nahor.

   Lebo aj napriek spomínanému úpadku, ktorý zhubne zasiahol všetky odvetvia ľudskej činnosti, v každom z nich sa predsa len nachádzajú ľudia, ktorí dokázali zostať vnútorne verní vyššie spomínaným ideálom. Ľudia, ktorí sa cítia sa vo svojom okolí osamotení, pretože sa nemôžu stotožniť s tým, čo sa deje vôkol nich.

   Sú to ale práve oni, čo tušia veľkú pravdu, spočívajúcu vo fakte, že iba život, v ktorom sa ľudia riadia vyššími hodnotami, môže nasmerovať spoločnosť k výšinám, k skutočnému, reálnemu a dlhodobo udržateľnému rozvoju a pokroku. Že jedine takýto život má skutočný význam a skutočnú hodnotu.

   Áno, je to presne tak! Spravodlivosť, česť, ľudskosť a snaha pomáhať iným majú pre vzostup spoločnosti omnoho väčší význam, ako ten najprevratnejší vedecko technický rozvoj bez elementárnych mravných zásad.

   A ak sa život podľa vyššie spomínaných, morálnych zásad spojí s poznaním Zákonov stvorenia, takéto vzájomné prepojenie vytvorí pevný základný kameň novej, zdravej, prosperujúcej a trvalo sa rozvíjajúcej spoločnosti. Pod poznaním Zákonov stvorenia nie je však myslená príslušnosť k nejakej konkrétnej cirkvi, alebo inej duchovnej organizácii. Je tým myslené objektívne, jasné a vecné poznanie Zákonitostí, ktoré hýbu univerzom.

   Jednoducho povedané, obrodenie našej spoločnosti, obrodenie každého jednotlivého odboru ľudskej činnosti spočíva v rukách jednotlivcov, ktorí sú ochotní žiť svoj život podľa vyšších morálnych zásad. Z nich, z týchto jednotlivcov sa totiž skladá spoločnosť. Čím ich bude viac, tým bude spoločnosť lepšia a zdravšia. Je to naozaj veľmi jednoduché.

   V súvislosti s hospodárskou krízou odznelo napríklad z úst mnohých politikov, dokonca na tých najvyšších postoch  a nie len u nás, ale aj v zahraničí, že súčasná kríza je predovšetkým krízou hodnôt. To je skutočne pravda!

   Ako sa ale táto kríza na celom svete vo všeobecnosti rieši? Iba čisto ekonomickými a hmotnými opatreniami, napríklad šrotovným a podobne. To znamená, dielčím, nekomplexným a teda nedostatočným spôsobom. 

   Ak je totiž dnešná kríza naozaj krízou hodnôt a ak by bol vskutku záujem o jej komplexné a úspešné riešenie, toto riešenie by malo vyplynúť z veľkej celonárodnej diskusie o nevyhnutnej zmene hierarchie hodnotového rebríčka spoločnosti. Lebo práve tie hodnoty, ktoré sme doposiaľ uznávali a preferovali krízu  v skutočnosti spôsobili.

   K niečomu podobnému však nikde na svete nedošlo. Všetky opatrenia proti kríze boli iba ekonomické a svet vo všeobecnosti ďalej žije a verí tým hodnotám, ktorým veril a ktorým žil doposiaľ. A hoci ekonomické opatrenia môžu priniesť určité čiastočné, či už krátkodobé, alebo hoci aj dlhodobejšie riešenia, podobný prístup je v podstate iba zárodkom novej, budúcej a pravdepodobne ešte omnoho väčšej krízy.

   Na teraz nám teda naozaj nezostáva nič iného, ako spomínaná cesta zdola, ktorá však ani zďaleka nie je tak bezvýznamná a tak bez možnosti vplyvu na dianie v spoločnosti, ako by sa mohlo zdať. Veď napríklad i Kristus, ktorý chcel svojim učením taktiež obrodiť vtedajšiu spoločnosť, nešiel cestou zhora, čiže cez elity a vládne posty spoločnosti, ale považoval za omnoho efektívnejšiu cestu zdola, vedúcu cez prostých a jednoduchých ľudí, ktorí by svojim osobným, čestným a spravodlivým životom dokázali obrodiť spoločnosť zdola. Táto cesta je aktuálnou i dnes. Treba ňou iba vykročiť.  

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   V tvorivom procese hmotnosti pôsobia dve sily: bytostná a duchovná. Pod pojmom bytostné treba rozumieť prírodno – živelno – zvieracie a pod pojmom duchovné, ľudský duchovný činiteľ.

   Bytostné sily formovali hmotnosť od samého počiatku vzniku vesmíru až do chvíle, keď dospel vývoj v postupnej evolúcii od najnižších foriem života až k najvyššie vyvinutému zvieraťu, ako to správne vypozoroval Darwin.

   Najvyššie vyvinutým, takzvaným inteligentným zvieraťom, ktoré žilo na zemi pred miliónmi rokov, dospel teda vývoj spomínaného bytostného druhu k svojmu najvyššiemu vrcholu, akého bol tento druh schopný. Ďalej sa už bez určitého vyššieho podnetu nebol schopný sám vyvíjať, takže by napokon nevyhnutne muselo dôjsť k určitej stagnácii a nakoniec k úpadku.

   No a toto bol bod, v ktorom došlo k rozhodujúcemu zlomu v evolučnom vývoji na našej planéte. V tejto chvíli totiž, na najvyššom vrchole vývoja bytostného, začal do diania v hmotnosti vstupovať druhý spomínaný prvok a síce ľudsky – duchovné.

   V praxi to vyzeralo tak, že po akte plodenia dvojice inteligentných zvierat a následnom tehotenstve sa do telíčka novo vznikajúceho jedinca už nevtelila zvieracia duša, ale nevedomý ľudský duchovný zárodok, túžiaci po seba uvedomení. Tieto ľudské duchovné zárodky v ďalšom vývoji postupne zušľachťovali pôvodne zvieraciu formu svojho tela až do súčasnej, ľudskej podoby.

   Darwin mal teda pravdu iba z polovice. Naše fyzické telo skutočne pochádza z postupného evolučného vývoja a je teda bytostne zvieracej podstaty. Avšak na najvyššom vrchole vývoja bytostného sa do tohto tela vtelil ľudský duchovný zárodok, ktorý ho postupne zušľachťoval a dal mu ľudskú formu.

   V tomto poznaní teda spočíva rozriešenie určitého vnútorného nesúhlasu ľudí s tým, že pochádzajú z opice. Ich vnútorný nesúhlas je akýmsi tušením, že to predsa len bude nejako inak. Fyzicky je to pravda, ale vnútorne to pravda nie je, pretože vnútorné jadro človeka pochádza z Ducha, z duchovnej ríše a je teda vnútorne úplne inej podstaty, ako zviera.

   V tomto bode sa teda Darwin zásadne mýlil, pretože podľa Zákonov univerza nie je jednoducho možné, aby došlo k zmene jedného druhu na druhý a síce, druhu bytostného na druh duchovný. Každý druh zostáva v sebe pevne uzavretý, bez možnosti prekročenia vlastných hraníc. Zo zvieraťa sa teda v nijakom prípade nemôže stať človek. Ich vzájomná, vnútorná druhová rozdielnosť to nepripustí.

   Bytostné, čiže prírodno – živelno – zvieracie teda na zemi vopred pripravilo všetko – všetky prírodné podmienky na príchod človeka, ktorý sem prišiel, ako hosť. Z tohto dôvodu sa preto musí ako hosť aj správať, čo znamená, že by mal mať v úcte svojho hostiteľa, že by ho mal podporovať a zveľaďovať.

   Človek sa však drzo a spupne obrátil voči vlastnému hostiteľovi, čiže voči všetkému bytostnému a začal ho ničiť, zotročovať a drancovať. Napriek všetkej zdanlivej sile ľudstva zostáva však toto prírodno – živelno – bytostné vždy silnejšie, ako ľudia. Ak sa preto človek v najbližšej dobe vo svojom chovaní a prístupe v tomto smere nezmení, príde nakoniec čas, kedy hostiteľ jednoducho zmätie z povrchu zemského hosťa, ktorý sa ako hosť odmietol správať. Ale to je už celkom iná téma.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk