Každý z nás sa stažuje čo mu chýba, po čom túži a čo mu vadí...Ale niekedy sú to vážne len zbytočnosti a hmotné veci... Áno aj ja by som bola rada kebyže mám pekného peugeota alebo peknú audinu :D... ale nieje to ten hlavný cieľ do budúcnosti... Niekedy sme my ľudia až sebeckí...Prečo všetci chcú mať všetko len pre seba? Veď najlepší pocit u mňa je keď sa niekto z ľudí okolo mňa poteší, a nie to keď sa teším ja..Áno jasné že aj ja musím byť šťastná, ale ide o to, že ja som šťastná z toho keď sa tešia moji blízky...Nie každý to pochopí...
A ďalšia vec.. Táto webová stránka slúži na to aby sa ľudia zoznamovali, a hľadali partnerstvo alebo priateľstvo... Áno je to krásne nájsť si takto niekoho ale je neodeliteľnou súčasťou je, sa s ním aj spoznať osobne a stýkať sa s ním pravideľne...Viem o čom píšem...
Kebyže mám ľudí prirovnať k nejakej veci, bola by to kniha... Aspoň z mojho pohľadu.. Pretože pre mňa može byť akokoľvek poškrabaný alebo zničený obal knihy,ale keď ju otvorím a začnem čítať riadok po riadku a zapáči sa mi, chcem ju čítať do nekonečna a nikdy neprestať...
Neviem či niekto pochopí moje zmýšlanie ale ja ho úplne chápem a nieje veľa takých ľudí, neviem prečo ale nieje :( a to je smutné až priam zarážajúce, že ľudia v tejto stereotypnej dobe hľadia len na krásu a pôvab tej druhej osoby a nie na srdce a správenie...Lebo krása pominie ale vnútro a správanie sa nikdy nezmení... Hlavné je aby sme my ludia boli sami sebou a nechceli sa kôli niekomu zmeniť.. Pretože to pravé je v človeku veľmi hlboko a treba to dostať von a ukázať aký sme v skutočnosti...
Nejde o to koľko má človek rokov, aký je vysoký a o to akú má postavu, ide o to aby bol taký ako je a nie ako sú ostatní, lebo každý z nás je jedinečný, a aj ty si jedinečný a nikto na svete nieje taký ako si ty...Nikto nieje taký úžasný a skvelý ako si ty... Aj keď máš niekedy pocit že tvôj život nemá cenu, a nemáš nikoho , ver mi že niekde je ten človek, ktorému by bol už jeho život márny kebyže si tu ty neni. Život je príliš krátky na to aby si rozmýšľal nad negatívnymi vecami. Sme tu len krátko a preto sa snažme robiť veci ktoré potom nebudeme ľutovať.
Ako sa hovorí, za všetko si môže človek sám... Myšlienky ako ...Načo som tam išiel,kebyže tam nejdem nič by sa mu nestalo,načo som si s ním začala,netrápila by som sa takto, alebo načo som to začala,keď sa to aj tak skončilo... Tieto výčitky sú zbytočné, lebo keď si raz niečo spravil, tak ako si spravil, tak ver mi, že to tak malo byť a že sa to stalo preto lebo ešte príde niečo čo bude lepšie a krajšie ako to predtým. Viem že bolí keď sa ti rozpadne krásny vzťah ale vždy môžeš byť rád že ten partner žije,a že sa to skončilo takto. Lebo sú aj ťažšie konce ako napr keď niekto z páru zomrie...Viem že sa to porovnávať nedá lebo bolí to pri srdci tak či tak aletoto je už ten horší pripad... :(

A týmto celým som chcela naznačiť že si musíme vážiť to čo máme, a netreba sa do všetkého ponáhľať.
Život nám ponúka množstvo krásnych príležitostí na nové začiatky, treba ho len vnímať a nezatvárať pred nimi oči...Lebo ľudia mnoho krát dlho pozerajú na zatvorené dvere a tie ďalšie otvorené ktorými prešli si ani len nevšimli...Tak sa zamysli nad tým čo je pre teba to prednejšie a dôležité, usporiadaj si to v hlave, a skús začať od znova,.. hladaj chyby v sebe a nie v druhých,skús spraviť prvý krok ty a nečakaj to od druhých... Skús sa zlepšiť ty a prispeješ k tomu aby sa zlepšoval svet :)

 

Život je ako bonboniera. Nikdy nevieš čo ochutnáš.

A je to pravda.Žiješ stereotypný život,nič ťa nezaujíma, stále sa nudíš,si sám,nemáš s kým pokecať o dôverných veciach. Sedíš sám v kúte svojej izby a rozmýšlaš či má tvoj život vôbec cenu. A potom v nečakanej chvíli ti príde do tvojho života človek, ktorý ti tie všetky negatíva z minulosti vyplní. Si konečne šťastný, nenudíš sa, máš s kým pokecať a si šťastný že konečne máš pri sebe človeka ktorý je tebe a tvojmu srdcu najbližšie. Každé ráno stávaš s úsmevom, a v škole sa už nevieš dočkať na večer kedy už budete konečne spolu. Myslíš si že si najšťastnejší človek na planéte a že ti nič nechýba. Po krásnych týždňoch plných radosti príde deň plný výčitiek. Krásne obdobie je za nami. Odchádza bez slova. A ty znovu padáš do kúta v svojej opustenej izbe, a tvár máš zaliatu slzami.
Je to neopísateľná bolesť keď stratíme človeka ktorého sme akurát začali milovať.