Strašne sa mi páči jedno príslovie, či fráza...

Život je ako bonboniera. Nikdy nevieš čo ochutnáš.

A je to pravda.Žiješ stereotypný život,nič ťa nezaujíma, stále sa nudíš,si sám,nemáš s kým pokecať o dôverných veciach. Sedíš sám v kúte svojej izby a rozmýšlaš či má tvoj život vôbec cenu. A potom v nečakanej chvíli ti príde do tvojho života človek, ktorý ti tie všetky negatíva z minulosti vyplní. Si konečne šťastný, nenudíš sa, máš s kým pokecať a si šťastný že konečne máš pri sebe človeka ktorý je tebe a tvojmu srdcu najbližšie. Každé ráno stávaš s úsmevom, a v škole sa už nevieš dočkať na večer kedy už budete konečne spolu. Myslíš si že si najšťastnejší človek na planéte a že ti nič nechýba. Po krásnych týždňoch plných radosti príde deň plný výčitiek. Krásne obdobie je za nami. Odchádza bez slova. A ty znovu padáš do kúta v svojej opustenej izbe, a tvár máš zaliatu slzami.
Je to neopísateľná bolesť keď stratíme človeka ktorého sme akurát začali milovať.